Drahokamy z vesmíru
Meteority sú čoraz vyhľadávanejšími a drahšími objektmi. Jedno tajuplné spoločenstvo zbiera týchto vyslancov kozmu a za vzácne exempláre platí horibilné sumy.
Pred necelými 50 000 rokmi sa na Zem s ohlušujúcim rachotom rútil rýchlosťou približne 70 000 kilometrov za hodinu meteorit vážiaci 1 až 1,5 milióna ton. Za ním sa tiahla obrovská dymová stopa. Dopadol asi 200 kilometrov severozápadne od Phoenixu v americkej Arizone a jeho účinok sa rovnal sile niekoľkých atómových bômb. Po jeho dopade zostala v zemi jama hlboká 190 metrov s priemerom 1,4 kilometra. Meteorit vytrhol zo zemského povrchu vyše 270 miliónov ton skalných hornín. Časť z nich v dôsledku uvoľnenej energie sublimovala, zvyšok sa nahromadil okolo miesta dopadu. Preto dlho panoval názor, že kráter je vlastne vyhasnutou sopkou, až kým sa v roku 1890 nenašli malé úlomky horniny, ktoré obsahovali nikel a železo. To sú neklamné znaky, že išlo o meteorit.
Práve nad takýmito úlomkami poskočí od radosti srdce zberateľom. Tak sa mohlo stať, že pri dražbe v londýnskej aukčnej sieni Christies sa cena jedného 0,7 gramu vyšplhala na 8 000 dolárov. Najvyššia ponuka za kúsok mesačnej horniny predstavovala dokonca astronomickú sumu 68 miliónov dolárov.
Kameň z Neuschwansteinu
Tieto správy boli impulzom aj pre jedného zberateľa z Berlína, ktorý 14. júla 2002 našiel v ťažko prístupnom teréne neďaleko Neuschwansteinu, rozprávkovo nádherného zámku Ľudovíta II. v juhoamerickej oblasti Allgäu, magnetický kameň s hmotnosťou 1 750 gramov, bezpochyby meteorit. Rozhodujúce informácie o jeho predpokladanej polohe získal z Nemeckého centra vzdušných a kozmických letov (DLR), ktoré s maximálnou presnosťou zdokumentovalo vstup meteoritu do zemskej atmosféry až po jeho dopad do katastra obce Schwangau neďaleko Fussenu. Nálezy tohto typu majú takú veľkú hodnotu preto, lebo sú naozaj neobyčajne vzácne. Meteority síce dopadajú na Zem približne v rovnakom rozptyle po celom jeho povrchu, ale hlavné oblasti nálezov sa nachádzajú v extrémne nehostinných oblastiach: v kraji večného ľadu alebo v rozľahlých piesočných púšťach, ako je Sahara. Odtiaľ napokon pochádza väčšina dnes ponúkaných exemplárov. Príčina je celkom prostá. Zemský povrch je v týchto oblastiach buď snehobiely, alebo má pieskovú farbu. Meteority sú tam, samozrejme, nápadnejšie než inde, lebo pri prelete zemskou atmosférou horia, a preto majú tmavý povrch pripomínajúci škvaru.
Jedinečný exemplár
Prečo sú však zlomky meteoritov také zaujímavé? Každý meteorit, ktorý dopadne na Zem je jedinečnou vzorkou iného sveta, iného pôvodu, inej štruktúry a iného nerastného zloženia, čím sa odlišuje, tak od pozemských hornín, ako aj od iných meteoritov. Veľmi zjednodušene ich rozdeľujeme na železné, prechodné (medzi železnými a kamennými) a kamenné, pričom pri ich klasifikácii je rozhodujúci obsah železa. Medzi týmito tromi triedami sú ešte početné poddruhy, ktorých názvy odborníkom prezradia, aké ďalšie chemické zlúčeniny meteorit obsahuje a aké má fyzikálne vlastnosti. Medzi najvytúženejšie exempláre súkromných zberateľov patria takzvané meteority SNC, ktoré pochádzajú pravdepodobne z Marsu. Tento typ, pomenovaný podľa referenčných meteoritov Shergotty, Nakhla a Chassigny, sa skladá z pyroxénu a živca. Živec sa pritom pôsobením tlaku premenil na sklovitú a na Zemi celkom neznámu látku maskelynit. Kozmické sondy Viking, ktoré pri svojich letoch v polovici sedemdesiatych rokoch 20. storočia preskúmali Mars, tam objavili materiál podobného zloženia.