Flash Games Gamblers - 17.9.2010
Prečítajte si o nových flash hrách na Gameparku, ktoré boli pridané 17.9.2010
Popis Happy Wheels od Gameparku:
Nemilosrdně brutální sportovní flash hra, ve které si můžete zkusit projet nebezpečně navržené tratě na různých dopravních prostředcích. Cílem je dojet vcelku.
Určite každý hráč flash hier niekedy spustil takú, ktorej cieľom je prejsť z jednej strany trate na druhú a to väčšinou za pomoci motorky. Pri prečítaní tohto popisu hry, ma napadlo, že to bude len ďalšia hodinová zábava z tejto série. Ale predsa len, ma zvádzalo zaradenie: Brutální a veta popisu začínajúca slovami: Nemilosrdně brutální. Povedal som si, že niečo na tejto hre predsa len môže byť
Nedočkavo spúšťam hru. Po rýchlom načítaní hry sa mi zobrazilo zaujímavé menu. V pozadí sa čnel starý neupravovaný vráskavý starček z niekoľkými zubami a oblečený v otrhaných šatách. Na šatách mal rozprsknutú krv a cez diery v oblečení vidím obväzy. Nazval som tohto dedka Otrhanec. Zatiaľ sa mi to páči. V pozadí vyhráva celkom príjemná oddychová hudba. Klikám teda na Play Demo a zarývam sa hlbšie do hry. Prekvapuje ma, že mám na výber 9 rôznych trás, ale okamžite ma napadá, že je to len demo. Vyberám si prvú v rade, „Obstacle Course?“. Musím si vybrať svoj charakter a hneď mi do očí padne náš Otrhanec. Takto vyzerá ešte viac otrhaný a dokonca je aj na vozíku! Aspoň už chápem, čo bolo myslené tým „na různych dopravních prostředcích.“ Ďalej si môžem vybrať nejakého pána v obleku na zaujímavej kolobežke, ktorého som nazval Firemný Mužíček. Ďalej ma prekvapuje ešte viac otecko zo synčekom na bicykli. Okamžite si spomínam na „Brutální“ a začína mi byť chlapčeka ľúto. Klikám na posledný štvrtí charakter a som opäť prekvapený. Vidím tučná ženu na špeciálnom obchodnom vozíku. Nazval som ju Veľká Mama. Nevedel som, ktorí charakter si vybrať. Ale keďže som začali Otrhancom, pokračoval som aj ním a vzal vozíčkara na „Nemilosrdně brutální jízdu“.
Otrhanec sa objavil na trati. Modré tyčinky na bielom pozadí tvorili trať, čo nie je nič nového – to je u flash hier bežné. Skôr ma zarmútilo, že v pozadí nie je žiadna hudba. Chytil som sa ovládania. Chcel som ísť doprava (čiže rovno), ale nefungoval to. Kým som pochopil ovládanie začal som cúvať. A boom, Otrhanca roztrhala... mína? Netuším čo to bolo, ale rozmetalo ma to na kúsky a moje orgány hodilo o pár desiatok metrov dopredu. No čo, aspoň som sa pohol. Skúsme to teda ešte raz. Všimol som si na vozíčku nitro. Zaujímavé. Podarilo sa mi ho zapnúť medzerníkom. Hýbem sa dopredu nitrom, prechádzam cez zaujímavé prekážky. Niečo ma zrazu vymrštilo do vzduchu. Snažil som sa dopadnúť na kolesá ale fuj, dedkovi to odrezalo nohu. Už som bol pripravený dať reštart, ale čo nevidím? Dedko vládze ísť ďalej! Invalidi asi nepotrebujú nohy. Pustil som teda nitro a veselo vyrážam ďalej. Boom trampolína. Opäť ma to vymrštilo do vzduchu a letím. Ako tak sa mi podarilo dopadnúť. A čo nevidím? Odrezaná, krvavá noha ma prenasleduje! Fyzika je teda naozaj výborná, ba dokonca i čiapka dokáže zletieť pri krkolomnejšej akrobacii, čo je veľké plus u takejto mini-hry. Ďalšou mojou prekážkou boli schody. Vyliezť po schodoch na vozíku nie je veľmi ľahké, ani neviem ako som sa prevrátil a urobil som kotrmelec dozadu. Myslel som, že si zlomím väz, ale dedkovi nič nie je. Nacúvol som až k svojej nohe, ktorá spadla z „útesu“ a podskakovala na trampolíne... Niečo som stlačil havaroval a dedkovi odtrhlo aj druhú nohu. Otrhanec bolestne zachrčal: „Oh my leg...“. Po niekoľkonásobných reštartoch som sa nakoniec dotrhal až na koniec. Koniec, rekord 63 sec.
Vraciam sa teda do menu a zapínam ďalší riadok menom „Gut Bus Extreme!“ Na výber opäť prichádzajú naše charaktery. Pokračujem teda Otrhancom. Okamžite si všímam nové prostredie mesta, stavebné autá a prapodivné bludisko namiesto cesty. Nebyť šípok, tak neviem kam ísť. Nedokážem sa však zo svojím vozíkom prepchať cez dieru, preto sa vraciam do menu a vyberám si Firemného Mužíčka a pokračujem dierou ďalej. Nastupujem do prapodivného auta, ktoré sa samo rozbehne. Vyzerá to jednoducho, nič nemusím robiť, ale auto začalo podskakovať a za chvíľu ma to rozmlátilo na kúsky a bol som sprevádzajúci zvukmi praskajúcich kostí, a vzdychania Firemného Mužíčka. Pustil som sa teda opäť do hry. Pokúsil som sa nevstúpiť do auta, ale nebolo to možné. Tak som teda nastúpil a pokúsil som sa za jazdy vystúpiť. Nemožné. Počkal som teda, kým sa auto rozbehne samo.... Takže treba aj premýšľať... koho by to napadlo?
Zažívam toho ešte mnoho, ale ušetrím vás toho, zažijete to aj samy. Poďme sa pozrieť, aká je táto hra veľká a aké misie si môžeme zahrať a na ich rozmanitosť. Okrem prvých dvoch misií si môžeme zahrať ďalšie ale na niektorých už nemôžeme vyberať charakter – trať je totiž tvorená presne pre určený charakter a jeho dopravný prostriedok. Taktiež z „Firemným Mužíčkom“ si zajazdíte vo firme (presnejšie misia Dawn of the dead) , kde je dokonca aj nejedna záhada! Skúste napríklad na začiatku misie cúvnuť. Taktiež veľmi prekvapivou trasou je „A large Satan eats u“, pretože ako názov hovorí, zajazdíte si v Satanovom tráviacom systéme. Chladnokrvne som očakával, na ktorej misii budem musieť skončiť, kvôli hláške typu: „Please buy full version“. Ale nič také sa nestalo! Všetky misie, ktoré sú tam uvedené, si môžete zahrať!
Poďme si teda prezrieť ďalšie charaktery a ich rozdiely. Ako som už povedal, Otrhanec je na vozíčku a má rád nitro. „Firemný mužíček“ je na kolobežke, je úzky, a medzerníkom dokáže mierne vyskočiť. Je ale citlivejší na polámané nohy, lebo ak si ich polámete, tak len ťažko budete podskakovať a jazdiť ďalej. Na rad prichádza otec a syn na bicykli. Synček je trošku viac citlivý na zranenia, ale ak ho aj nepekne stratíte, tak to nevadí, veď na pedáloch je otecko nie? Celkom ľahko sa z ním pohybuje a ľahko sa manévruje vo vzduchu. Naopak, medzerníkom nerobíte nič, okrem brzdenia. Mierne som sa tešil na vyskúšanie tučnej ženy, ale zistil som, že je to možné iba v plnej verzii. Čiže prvé obmedzenie. Tiež som si ale všimol, že je tam viac voľných políčok, takže je možné, že v plnej verzii budete mať na výber omnoho viac prapodivných dopravných prostriedkov.
O tejto flash hre, by sa dalo toľko napísať - je tam mnoho brutality, mnoho fyziky, mnoho levelov, mnoho krásnych prostredí, čo poukazuje na mnoho hodín zábavy! Pri tejto flash hre strávite naozaj kopu času.
- Prepracovaná fyzika
- Vtipná brutalita
- Bolestivé výkriky a zvuky
- Mnoho misií
- 4 charaktery na výber
- Mnoho hodín zábavy!
- Zložité ovládanie
- Bez hudby
Hodnotenie:
93%
Popis World Basketball Championship od Gameparku:
Házejte míče na basketbalový koš z různých úhlů a naskórujte více bodů než soupeř.
Podľa popisu Gameparku, sa táto hra zapojí len medzi ďalšie basketbalové flash hry, pričom to ani od pravdy nie je veľmi ďaleko. Ale nepredbiehajme. Zo zvedavosťou čo nové by táto hra mohla dať ju zapínam. Po krátkej reklame sa zapína menu. Menu nie je ničím zaujímavé. Zaujala však príjemná oddychová hudba, ktorá roztiahne hráčovi úsmev na tvári. Po kliknutí na „New Game“ si musíme vybrať svoj tým. Bohužiaľ, z 24 tímov tam nie je ani Czech Republic, ani Slovakia. Námatkovo si teda vyberám Kanadu. Tímy boli rozdelené na 4 skupiny po 6 tímov. Presuňme sa ale rovno k hre.
Hudba sa vypína, ale máme možnosť si ju opäť zapnúť. Do očí udrú hlavne vlajky tímov, ktorí práve hrajú. Veľmi zaujímavé a vtipné je, že namiesto „normálneho“ publika na nás pozerá niekoľko mačiek z prihlúplym úsmevom na tvári. V popredí stojí čierna mačka – rozhodca. Samozrejme, nesmieme zabudnúť na kôš a basketbalovú loptu. Lopta len tak, visí vo vzduchu, nedrží ju žiadny mačací hráč. Vašou úlohou je samozrejme trafiť sa do koša a nahrať viac bodov ako váš nepriateľ. Každý má 5 pokusov. Systém mierenia je jednoduchý – pri lopte máte zaoblenú čiaru, ktorá znázorňuje ako bude lopta letieť. Áno, vyzerá to jednoducho, ale nie je tomu tak. Viete síce ako lopta bude letieť hore, ale neviete ako bude dopadať – to si už musíte vypočítať a predstaviť. Čiže musíte rozmýšľať, či dáte „padáčika“ alebo ju hodíte priamo na kôš. Sila vašej strely sa neurčuje, ale čím máte roztiahnutejšiu dráhu strely, tým hádžete silnejšie a naopak. Animácia letu je výborná, dajú sa pozorovať tiene. Taktiež zvuky dopadu lopty sú veľmi realistické.
Ak trafíte kôš, odmení vás potlesk a nad divákmi sa objavia blublinky z nápismi typu „nice“ a smile, aký sa používa na internete, čiže napríklad „gg =)“, „bravo :)“. Takže spolu z vaším nepriateľom využijete všetkých 5 pokusov o trafenie. Kto trafil viac krát, ten vyhral. Započítavajú sa vám body. Za výhru dostanete 2 body, za prehru 1 bod. Ak je remíza a všetci už svoje hody vymíňali, hraje sa dovtedy, kým jeden z tímov nedá bod. Potom dostane druhý tím skóre vyrovnať. Ak sa to tímu nepodarí, prehráva. Ak chcete postúpiť zo skupiny, musíte byť medzi prvými troma tímami. Ak postúpite, prichádzajú vypadávajúce kolá. Ak prehráte čo i len jedno, vypadli ste úplne.
Takže vráťme sa k tomu, čo som hovoril v úvode. Je to len ďalšia basketbalová hra, ktorá nepriniesla do tejto série nič nové a ani len nedokázala skopírovať zaujímavé prvky z iných basketbalových hier. Táto hra vás zabaví maximálne na pol hodiny a to i len vtedy ak ste veľkým fanúšikom basketbalu.
- Hudba
- Prostredie
- Vtipné publikum
- Obtiažnosť
- Slabá hrateľnosť
- Málo animácií
- Málo štátov
Hodnotenie:
37%
CHCEM HRAŤ WORLD BASKETBALL CHAMPIONSHIP
Popis Taxi Sim in Berlin od Gameparku:
Rozvážejte pasažéry a pracujte jako taxikář v Berlíně a ujíždějte policii.
Vodič taxi v Berlíne, to neznie zle. Ale už z loga hry je vidieť, že je to len 2D – pohľad z vtáčej perspektívy, ale nemôžem sa diviť, je to len flash hra. Zapínam hru a načítavanie sprevádza príjemná hudba a v pozadí vidíme tancujúcich domorodcov na opustenom ostrove. Menu je sprevádzané taktiež oddychovou hudbou a pekným pozadím, kde vidíme taxikára v jeho aute ako v plnej rýchlosti jazdí po meste. Pokračujem ďalej kliknutím „New Game“. Na výber mám „Camping“ a „Free Game“. Vyberám si Camping a menu pokračuje štatistikou, ktorá obsahuje deň, misiu, počet peňazí ktoré mám (0 $) a peniaze, ktoré potrebujem získať (250 $).
Konečne sa zapína hra a vysvetľuje sa mi nastavenie. Šípkami pohyb, R klaksón, H prepínanie rádia. Nič zložité. Vyrážam do ulíc. Sprevádza ma hudba a zvyčajné zvuky mesta. Tiež ma zaujalo, že sa sú 3 rôzne „hudobné stanice“ medzi ktorými môžem prepínať. Mojou nemotornosťou okamžite zrazím civilistu. Ale čo sa to deje? Civilista je v poriadku, prešiel cez auto akoby nič - ani sa neobzrel. Začínam si všímať grafiku. Postavičky sa rozlišujú len farbou vlasov. Chodníky sú úzke a civilisti chodia aj po ceste. Ak sa budem snažiť jazdiť vo svojom pruhu, určite niekoho zrazím.. ehm, teda prejdem ním. Trochu nereálne, nie? Autá sa na seba podobali ako vajce vajcu, až na rozličnú farbu. Naopak, animácia budov bola veľmi pekná a farebná.
Hľadám zákazníka a neviem ho nájsť. Pokúsil som sa pri jednom zastaviť a zatrúbiť ale nič. Nakoniec jeden začal vyžarovať zelenú farbu a stál na mieste. Spoznal som zákazníka. Zaparkoval som vedľa neho a trvalo dosť dlho kým nastúpil. Keď sa mu to konečne podarilo, objavil sa mi obrázok jeho tváre z bublinkou, v ktorej bola napísaná budova / ulica ku ktorej ho mám zaviesť. A tak sme vyrazili. Všimol som si, že v rohu mičerveným píše "fare: 35 $", čo v doslovnom preklade znamená zákazník. Postupne mi suma klesala. Ak som išiel príliš rýchlo, kleslo to. Ak som išiel príliš pomaly, kleslo to. Ak som narazil kleslo to až priveľmi. Uvedomil som si, že je to spokojnosť zákazníka. Miesto, ktoré mi zákazník určil som hľadal podľa radaru v pravom hornom rohu. Dorazil som na miesto a opäť mi ukázalo obrázok postavičky z bublinkou „Thanks“. Tento obrázok tam svietil asi 5 sekúnd, čo ma dosť naštvalo, pretože pozerať na jedno slovo dlhých 5 sekúnd, pričom sa to nedá vypnúť je dosť otravné. Jazdil som po meste a hľadal som ďalšieho zákazníka. Na ceste som si všimol jednu točiacu sa mincu. Keď som po nej pripísalo mi 50$.
Takto som odviezol asi 5 zákazníkov + pár mincí, až som si všimol, že mi v pravom dolnom rohu svieti benzín. Dochádzajúci benzín. Na radare bola vyznačená žltá búdka, ktorú som pochopil ako označnenie benzínovovej pumpy. Došiel som tam a držaním medzerníka som si naplnil benzín, čo mi samozrejme ubralo peniaze. Jazdil som teda ďalej a hľadal som ďalšieho zákazníka. Nakoniec som si všimol policajtov, ako okolo mňa prešli. Zákazníka nikde. Potom opäť okolo mňa opäť prešili policajti a práve vtedy som bol v proti smere. Rozhúkali sa húkačky a bol som pred nimi upozornený. Priestor sa zmenil a ja som jazdil v obojsmernej ďaľnici. Predbehoval som autá, kľučkoval som, ale policajti ma nakoniec dobehli a vrazili do mňa. Ubralo mi to 100$ z cash a bol som zatknutý. Smutne som jazdil ďalej a narazil som na ďalšieho zákazníka. Všetko prebiehalo ako vždy, ale všimol som si, že mi na spode obrazovky píše: „Hey, guy, Im dont like you radio station“. Okamžite som rádio vypol a pripísalo mi k Fare 10$. Odviezol som zákazníka a získal som určených 250$.
Naskočila mi tabuľka z gratuláciou a prišiel ďalší deň. Až na pár havárií sa mi už nestalo nič zaujímavé. Je to celkom obdivuhodná hra, ale z mnohom chýb. Dokázala ma zaujať tak na hodinku ale viac nie. Koho baví jazdiť na taxi a zaujme ho celková atmosféra, si určite túto hru užije dlhšie.
-Viac hudobných staníc
- Rozdelené dni
- Realistické požiadavky zákazníka
- Viac dní
- Možnosť ukladať si hru
- Polícia
- Benzín
- Slabá animácia áut
- Nereálnosť riadenia, prechádzanie civlistmi
- Stále to isté dookola
Hodnotenie:
59%
Popis NarcoliXII 2 od Gameparku:
Střílejte zelenou havěť na zamořené vesmírné lodi a sbírejte zkušenosti.
Prečítam ničím zaujímavý opis a zapínam hru. Pri neuveriteľne dlhom načítavaní si môžem prečítať čo ma vlastne vedie „zelenou havěť“ zabíjať. V menu ma sprevádza čierne pozadie a temná psycho hudba, ktorá vyvoláva strašidelnú atmosféru. Na výber mám „Play Chapter One“ a „Play Survial Mode“.
Do tichej hudby sa zapája ešte tichší strašidelný šepot a čierne na bielom je nám opäť vysvetlená pointa hry. Zapínam hru a šepot postupne tíchne. Vidím sám seba zo zbraňou v ruke v temnom zelenkastom prostredí. Strašidelná hudba pokračuje, ale bez šepotu. Pomalým rozhodným krokom sa vydávam ku predu. Blúdim chodbami a stále očakávam, kedy ma príšera prekvapí. Nakoniec vidím maličkého pavúčika, ako sa ku mne blíži. Neudržím úsmev. Temnota tejto potvorky je naozaj úbohá. Pomaly sa ku mne približuje. Začínam strieľať a smiech ma prechádza. Tá potvora sa nedá zabiť a lezú sem ďalšie a ďalšie! Začínam cúvať prebíjam, strach stupňuje. Jednu za druhu zabíjam a za každú zabitú príšeru sa mi pričítajú body (exp.) Keď zabijem všetky príšery, exp. mám maximum bodov. Vyzerá to akoby som „explodoval“ a pridalo mi maximálne množstvo života, ktoré môžem mať. Pomaly sa strácam v chodbách temného sveta a pár krát zabijem pavúky, ktorí ma čakajú za rohom. Z ničoho nič sa postava zastaví a v rohu začne blikať „Fear“. Strach. Temná hudba sa mení na ešte temnejšiu. Postava začína chodiť pomalšie, a strach prechádza i na mňa. Zpomalene sa hýbem a čakám, kedy sa niečo stane. Dostávam sa do priestrannej haly, kde nie je nič. Iba v strede je kruh, z ktorého pulzuje energia. Šepot je stále hlasnejší a šeptá viac hlasov. Postavím sa dostredu, zabliká mi obrazovka, akoby sa chcela vypnúť. Ako „sneženie na televízore“ a ja dostávam strach, čo sa to deje? Snažím sa dostať preč z kruhu, ale nejde to. Z ničoho nič sa prostredie zmení. Namiesto zelenej, je všade červená. Niečo lieta okolo mňa. Začnem strieľať, ale nič sa nedeje. To čo lieta, mi neubližuje. Pomaly sa hýbem, veľmi to nefunguje. V tom zase začne blikať obrazovka a na pár sekúnd sa opäť objavím v zelenej hale. Ale nie som tam sám, je tam obrovský zelený pavúk, z ktorého ide strach. Hala sa však opäť stráca a som v „červenej dimenzii“ Čo sa to deje? Napadlo ma, že je to nejaká hypnóza a začínam strieľať smerom, kde som videl pavúka. Nič. Pomaly sa blížim k miestu, kde som ho videl.
A v tom boom, objavím sa v Zelenej Dimenzii a pavúk do mňa zaboril svoje jedovaté "tesáky". Polovica života je preč, krvácam. Hudba sa mení na rýchlejšiu a ja cítim nebezpečenstvo a strach. Strach, strach, strach. Moja jednoručná zbraň mi pripadá teraz ako hračka pre deti. Strieľam, snažím sa uhýbať a nakoniec príšeru zdolám. Všade je zelená krv. Chladnokrvne pokračujem ďalej. Zrazu na mňa vybehne nejaký mutant a niečo chrčí. Začínam strieľať, ale je kovový, a nič mu moje guľky nerobia. Potom sa prizriem bližšie – je to človek? Človek v kovovom obleku? Ten človek sa pri mne zastaví a niečo hovorí, nerozumiem však nič. Prídem ku nemu ale neútočí. Asi je to nejaký rukojemník, alebo čo. Idem ďalej a on chodí za mnou. Chránim sám seba i jeho pred tými beštiami, ktoré sa hrnú z každého rohu. Stretávam ďalšieho rukojemníka. Zase niečo chrčí, ale už nemám strach. V tom však v rohu naskočí Fear. Žeby moja postava mala strach? A v tom rukojemník na mňa útočí! Začal som utekať a strieľal som do neho. Nakoniec som ho zabil a zablyslo sa. Keď som zase uvidel „Zelenú Dimenzu“, nebol som tam. Bol tam iba on, ten rukojemník. Potom som si uvedomil: Ja som sa zmenil na toho rukojemníka! Neviem čo sa to deje, zmutoval som? Idem ale ďalej a všímam si, že už nemám zbraň, iba rukavicu, z ktorou udieram. Stretávam ďalšie a ďalšie príšery...... ale to by už aj stačilo nie? Hra ma pohltila asi tak ako písanie týchto riadkov. Žiadna kritika, nič. Ale rozdýcham to a poďme na to objektívne. Áno, hudba je vynikajúca, prostredie tiež. Ale ako som povedal, príšery majú slabú grafiku. Naopak grafika prostredia a hlavnej postavy je výborná, takže grafiku zaradím medzi plus Taktiež je tam strašne zlé ovládanie a tiež mi hra mierne seká. Skúsil som to na viacerých internetových prehliadačoch, ale zmena nenastala. Možno je to mojím internetom, ale pochybujem, je to len flash hra, nie? Ale veľmi zaujímavá strašidelná flash hra, ktorá určite zabaví na mnoho hodín!
- Grafika
- Rôzne zbrane
- Temné prostredie, hudba
- Strach
- Ovládanie
Hodnotenie:
79%
Niekoľko slov pod čiarou:
Takže, ako si možno niektorí čitatelia (aj keď pochybujem, že to niekto čítal celé) všimli, tak tu píšem o štyroch najnovších flash hrách na Gameparku – o flash hrách, ktoré boli pridané 17.9.2010, čiže dnes. Za jeden deň napísať „kvalitné“ recenzie 4 hier je naozaj veľmi ťažké, aj keď sú to len flash hry. Napríklad o World Basketbal Championship mi nerobilo problém napísať pár viet - je to jednoduchá, jednotvárna a nudná hra, o ktorej sa toho veľa napísať ani nedá. Avšak napríklad o Happy Wheels by sa dal napísať dvojnásobok, je to výborná hra, o ktorej by sa dal napísať jeden plnohodnotný článok. Avšak ja som chcel aby som napísal o všetkých štyroch v jeden deň. Ak niekoho, kto vie písať recenzie zaujali moje recenzie o nových flash hrách, rád ho privítam v blogu „Flash Games Gamblers“, ktorého účelom by malo byť písanie mini-recenzie o každej jednej novej hre. Napíšte mi PM, alebo to oznámte do komentára. Rád by som to robil sám, ale napísať každý deň recenzie na štyri hry je naozaj nad moje schopnosti. Rád by som teda niekoho prijal, zaučil, alebo naopak – aj ja by som sa rád niečomu naučil. Brána je otvorená, len píšte.
*grafická stránka článku je vytváraná pre internetové prehliadače google chrome a mozilla firefox