Čekejte prosím
Čekejte, prosím...
Tak a je to tu... 3. diel Ruských najznámejších zbraní z 2. svetovej vojny. V tomto článku som vám uviedol 7 asi najznámejších zbraní ruska... Tak dúfam že tento článok u čitateľov zažne úspech.

 

TT-33

 

Rok výroby: 1932

Kaliber: 7,62x25 mm Tokarev

Dĺžka zbrane: 198 mm

Hmotnosť nabitej zbrane: 0,83 kg

Počiatočná rýchlosť streľby: 420 m/s

Počet nábojov v zásobníku: 8 nábojov

 

 

Zbraň sa nápadne podobá americkému Coltu, z ktorého vo veľkej miere vychádza, a však vo vnútornom mechanizme došlo k viacerým zmenám. Pretože bola povrchová úprava (vzhľadom k vojne) dosť zanedbávaná pôsobia takmer všetky kusy hrubším dojmom. Zbrane predvojnovej a povojnovej produkcie (iba nepatrné množstvo v porovnaní s vojenskou produkciou) sú výrazne lepšie spracované, napriek tomu sa nemôžu rovnať povrchovou úpravou zbraniam z iných štátov sveta. Ide sa o odolnú zbraň. Odolnosťou a spoľahlivosťou značne prevyšuje takmer všetky zbrane 20. storočia a aj na dnešné pomery je dosť spoľahlivá.

 

Používa sovietsky náboj 7,62x25 mm, ktorý sa zaraďuje medzi tie slabšie. Ten je rozhodne pre zbraň, ktorá sa často priamo zúčastnila bojovej činnosti ťažko dostačujúci. Viac sa hodí pre príslušníkov jednotiek priamo sa nezúčastňujúcich bojových akcií (napr. vojenská polícia). Zbraň má dostrel cca 100m.

 

Zaujímavosťou je, že pištoľ nemá poistku, čo je pri strelnej zbrani veľmi neobvyklé. Aj napriek skutočnosti, že na pištoli poistka ako samostatná súčiastka nie je, zaistenie zbrane sa dá vykonať nastavením kohútika do poistnej polohy.

 

 

Mosin nagant 91 30

 

Rok výroby: 1930

Kaliber: 7,62 mm x 54 R

Dĺžka zbrane: 1232 mm

Hmotnosť nabitej zbrane: 4 kg

Počiatočná rýchlosť streľby: 811 m/s

Počet nábojov v zásobníku: 5 nábojov

 

 

Vznik a vývoj

 

Po skončení rusko-tureckej vojny v rokoch 1877 až 1878, kedy sa ruská armáda stále ešte vyzbrojená jednoranovými puškami Berdan, stretla s tureckými vojskami vyzbrojenými americkými puškami Winchester, padlo rozhodnutie vyvinúť nové moderné pušky pre pechotu. Zvlášť vytvorená komisia začala v roku 1882 testovať zahraničné aj domáce konštrukcie. V roku 1889 ponúkol komisií svoju konštrukciu pušky kalibru 3 línie (línia bola 1/10 palca, teda 3 línie boli 7,62 mm) dôstojník ruského delostrelectva Sergej Ivanovič Mosin. V rovnakej dobe predložil komisii prototyp pušky kalibru 3,5 línie aj Belgičan Léon Nagant. Komisia síce pôvodne vybrala Nagantovu pušku, ale neskôr rozhodla pre domácu konštrukciu a urobila kompromis a Mosinova puška mala používať nabíjací mechanizmus Émila a Léona Nagantovcov. Prvé skúšky novej zbrane prebehli v roku 1890. K Mosinovej pôvodne jednorannej puške bola pripojená schránka na 5 nábojov.

 

Pušky sa dostali k jednotkám v roku 1891. Oficiálne označenie pre zbrane Mosin-Nagant znelo Trechlinějnaja Vintovka Obrazca 1891 Goda (Trojlíniová puška vzor 1891). Prvú várku 500 000 pušiek vyrobila francúzska zbrojovka Manufacture d Armes de Chatellerault. Ruské továrne začali s výrobou až v roku 1893 v mestách Tula a v Iževsk. V priebehu troch rokov vyrobili viac než 1,4 milióna kusov týchto pušiek.

 

Od roku 1907 sa tiež začali vyrábať karabíny s hlavňou skrátenou na 510 mm (karabína Mosin-Nagant vzor 1907). V roku 1910 probehla prvá modernizácia pušiek a karabín Mosin-Nagant (pušky vzor 1891/10 a karabína vzor 1910). Úpravou staršieho modelu vzor 1910 vznikla karabína Mosin-Nagant vzor 1938 a od nej bola v roku 1944 odvodená karabína vzor 1944, ktorá mala sklopný bodák pozdĺž hlavne. V roku 1930 bol Mosin-Nagant vzor 1891 upravený. Nový typ niesol označenie vzor 1891/30 alebo tiež vzor 1891/1930.

 

Pušky s odsuvným valcovým záverom boli počas 2. svetovej vojny úspešne nahradené modernejšími samonabíjacími puškami Tokarev SVT-40 a Simonov SKS-45, ktoré po vojne nasledoval legendárny „Kalašnikov“ AK-47.

 

 

 

Nasadenie


Tieto pušky sa osvedčili v 1. svetovej vojne, kedy Rusko dodalo Srbsku 120 000 pušiek vzoru 1891. Pušky Mosin-Nagant m/27 a m/28/30 používala tiež fínska armáda. Vynikajúce výsledky s ňou dosiahol fínsky ostreľovač Simo Häyhä. Podobnú pušku používali aj Poliaci pod označením karabin wz 91/98/25. Počas druhej svetovej vojny bola puška Mosin-Nagant ešte stále štandardnou zbraňou červenej armády. Vynikajúce výsledky s ňou dosiahli aj mnohí ostreľovači, napríklad aj Vasilij Zajcev počas bitky o Stalingrad. Tisíce týchto zbraní sa tiež stali korisťou Wehrmachtu. Nemci začali pušky vzor 1891/30 označovať Gewehr 254(r). Vyzbrojené nimi boli početné tylové a policajné jednotky, Volkssturm, ako aj vojská zložené z kolaborujúcich sovietskych zajatcov, brániacich atlantické pobrežie. Napriek tomu, že zbraň bola na konci druhej svetovej vojny postupne nahradzovaná modernejšími typmi, sa puška Mosin-Nagant používala až do konca 50. rokov a ešte dnes sa používa nie len pri vojenských prehliadkách ale i u rôznych čestných jednotiek. Karabíny vzor 1938 a 1944 sa ešte aktívne používajú v ČĽR a v mnohých rozvojových krajinách sú dedičstvom sovietskej „internacionálnej pomoci“.

 

 

 

Verzie 

 

-puška Mosin-Nagant vzor 1891 pechotná - prvá verzia, štandardná zbraň pechoty

-puška Mosin-Nagant vzor 1891 dragúnska - pre jazdectvo (dragúnov), bola o 64 mm kratšia a o 0,4 kg ľahšia než pechotná verzia

-puška Mosin-Nagant vzor 1891 kozácka - pre jazdectvo - kozákov, rovnaká ako dragúnska, ale neumožňovala upevnenie bodáku

-karabína Mosin-Nagant vzor 1907 - karabína pre jazdectvo, ženistov a iných špecialistov, dĺžka zbrane 1015 mm

-puška Mosin-Nagant vzor 1891/10 - zmodernizované pušky z roku 1910, existovali v 3 vyhotoveniach (pechotná, dragúnska a kozácka)

-karabína Mosin-Nagant vzor 1910 - zmodernizovaná karabína vzor 1907

-puška Mosin-Nagant vzor 1891/30 - najznámejšia verzia, vychádzala z dragúnskej pušky, existovalo iba jedno vyhotovenie

-ostreľovačská puška Mosin-Nagant vzor 1891/30 - puška vzor 1891/30 s ďalekohladmi PE, PEM a najčastejšie PU

-karabína Mosin-Nagant vzor 1938 - dĺžka zbrane 1020 mm

-karabína Mosin-Nagant vzor 1944 - karabína vzor 1938 s pevným sklopným bajonetom

-karabína Mosin-Nagant vzor 1891/59 - upravený vzor 1891/30 v roku 1959 skrátený na dĺžku 1010 mm

 

 

SVT 40

 

Rok výroby: 1940

Kaliber: 7,62 mm Mosin

Dĺžka zbrane: 1222 mm

Hmotnosť nabitej zbrane: 3,9 kg

Počiatočná rýchlosť streľby: 830 m/s

Počet nábojov v zásobníku:10 nábojov

 


Svoju "premiéru" zažila puška SVT-38 v Zimnej vojne s Fínskom, kde sa ale ukázali jej chyby. V roku 1940 výroba SVT-38 skončila, do tohto roku sa ich vyrobilo okolo 150 000 kusov. Do výzbroje mala byť zaradená nová samonabíjacia puška. Voľba padla na SVT-40, v ylepšenú SVT-38. Táto sa začala masovo vyrábať. Nová puška bola aj ľahšia, taktiež upravené bolo aj vypúšťanie zásobníka, a vyterák sa umiestnil pod hlaveň. Uskutočnili sa aj úpravy na zlacnenie a zefektívnenie výroby. Výroba začala v Júli v Tule, a neskôr aj v závodoch Iževsk a Kovrov. Do konca roku sa ich vyrobilo 70 000 kusov.

V dobe vpádu Nemeckých vojsk do ZSSR mala byť každá tretia puška vo výzbroji SVT-40, ale v praxi to uskutočnené nebolo. Ale aj tak padlo do Nemeckých rúk veľké množstvo týchto zbraní, ktoré sa stali u Nemeckých vojakov také obľúbené, že ich preferovali pred svojími vlastnými. Dokopy sa pušiek SVT-38/SVT-40 vyrobilo približne 1,6 000 000 kusov, z toho asi 55 000 odstreľovačských SVT-40.

V roku 1942 sa na zbrani udiali niektoré zmeny. Bola zjednodušená úsťová brzda, a v roku 1943 pribudla nová varianta zbrane, AVT-40, ktorá bola schopná streľby dávkou. Pre túto zbraň boli vytvorené väčšie zásobníky s kapacitou 15 alebo 20 rán, oproti 10 ranám u štandardného zásobníka SVT-40. V praxi sa ale AVT veľmi neosvedčila - streľba dávkou bola veľmi nepohodlná, a zbraň sa často zasekávala. Výroba tejto verzie rýchlo skončila. Rovnaký osud postihol aj karabínu SKT-40, skrátenú SVT. Ku koncu vojny sa objavila verzia komorovaná na náboj 7,62 x 39 mm, ale nedostala sa do výroby. Pre tento náboj bola určená iná puška, a to Simonov SKS.

Zbraň bola pomerne rozšírená v armádach iných krajín, a stala sa predlohou Švédskej AG-42 a Nemeckej G-43. Ale mechanizmy zbrane sa použili aj na iných konštrukciách, napr. na FN-FAL alebo FN-49.

 

 

RGD-33

 

Rok výroby: 1933

Dĺžka zbrane: 191 mm

Priemer: 52 mm

Hmotnosť zbrane: 0,771 kg

Čas výbuchu: 3,5-4 sekundy

 

 

RGD-33 bol sovietsky ručný granát, používaný v čase Veľkej vlasteneckej vojny. Bol vyvinutý v roku 1933 z modelu který bol z roku 1914.

 

Hmotnosť granátu bola 771 gramov, z toho hmotnosť náplne 80 gramov TNT. Jeho celková dĺžka bola 191 mm a priemer 52 mm. Granát bol hádzaný na vzdialenosť 35 - 40 metrov, doba výbuchu od odystenia bola 3,5 - 4 sekundy.

 

Granát bol pomerne zložitý na výrobu i používanie, preto bol po vypuknutí vojny nahradený novými modernejšími typmi.

 

 

PPS-42


 

Rok výroby: 1943

Kaliber: 7,62 mm

Dĺžka zbrane: 820 mm

Hmotnosť nabitej  zbrane: 3,9 kg

Počet nábojov v zásobníku: 35 nábojov

 

PPS bol sovietsky samopal konštruktéra Alexeja Sudajeva. Bol určený najmä ako výzbroj výsadkových a tankových jednotiek, kde mal nahradiť menej skladný a ťažší samopal PPS-41. Vyrábal sa aj v rokoch po druhej svetovej vojne a bol používaný v mnohých krajinách sveta.

 

 

Výroba a použitie 

 

Táto materiálovo nenáročná zbraň sa začala vyrábať v roku 1942 v primitívnych podmienkach obkľúčeného Leningradu pod označením Sudajev PPS-42. Táto verzia bola vyrobená len v menšom počte kusov a v lete roku 1943 bola nahradená vylepšeným typom Sudajev vzor 43 (PPS-43). Len do konca roka 1943 bolo vyrobených cez 46 tisíc kusov. Výroba bola zavádzaná aj inde v ZSSR a do konca vojny bolo vyrobených okolo 2 miliónov kusov.

 

Po druhej svetovej vojne boli prebytočné samopaly dodávané do spriatelených rozvojových krajín v Európe, Ázii i Afrike. Samopal bol licenčne vyrábaný v Číne pod názvom typ 54 a v Poľsku ako wz. 1943 alebo wz. 1943/52 s drevenou pažbou. Vo Fínsku prebiehala výroba kópií ktoré majú kaliber 9 mm pod označením Konepistooli m/44 a tento fínsky model bol neskôr kopírovaný aj v Nemecku pod názvom DUX-53 a DUX-59.

 

 

PPSh 41


 

Rok výroby: 1941

Kaliber: 7,62 mm Tokarev

Dĺžka zbrane: 828 mm

Hmotnosť nabitej zbrane: 5,4 kg

Počiatočná rýchlosť streľby: 488 m/s

Kadencia: 900 rán/min.

Počet nábojov v zásobníku:

bubnový zásobník na 71 nábojov,

krabicový na 35 nábojov


Samopal PPS-41 (pistolet-Pulemyot Shpagina), samopal bol jedným z najviac sériovo vyrábané zbraní svojho druhu v druhej svetovej vojne. To bolo navrhnuté Georgi Shpagin ako lacnú alternatívu k PPD-40. PPSh prevádzkované s jednoduchým šľahnutím akcie, mali krabicové a bubnové zásobníky, ktorá pálili 7.62x25mm náboje. Bola z kovových výliskov pre uľahčenie výroby a jej chróm-lemovanej komory ktorá pomáhala udržiavať zbraň v dobrom stave- údržba v bojových podmienkach.

 

 

História 

 

Impulzom pre rozvoj PPSh prišla čiastočne zo zimnej vojny proti Fínsku, kde bolo zistené, že samopaly boli vysoko efektívny nástroj v lesoch alebo zabudované do mestských oblastí. Zbraň bola vyvinutá v polovici roku 1941 a bola vyrábaná v sieti tovární v Moskve.

 

Niekoľko stoviek zbraní boli vyrobené v novembri 1941 a ďalších 155 000 bola vyrobená v priebehu nasledujúcich piatich mesiacov. Do jari roku 1942, PPSh továrne vyrábali približne 3 000 kusov denne. Samopal PPS-41 bol klasickým príkladom prispôsobenia pre sériovú výrobu. Jeho časti (okrem barel) môžu byť vyrábané relatívne nekvalifikovanou pracovnou silou, s jednoduché zariadenie je k dispozícii v garáži auta opravovne alebo cín predajňa, väčšiu voľnosť pre vysoko kvalifikovaných pracovníkov pre iné úlohy. Samopal PPS-41 používa 87 prvkov v porovnaní s 95 pre PPD-40 a PPSh mohli byť vyrobené s obrábaním 7,3 hodiny v porovnaní s 13,7 hodiny pre PPD.

 

PPSh bol trvanlivý, mal nízke nároky na údržbu , ktorá je schopná vystřelit 900 rán/min.

 

Viac ako 6 miliónov týchto zbraní, boli vyrobené do konca vojny. Sovieti by boli často schopný vyzbrojiť celé pluky, a dokonca aj celé, ktoré im dávajú neprekonateľnú palebnú silu.

 

 

Nasadenie

 

Jednoduchá výrobná procedúra, ktorá Sovietom umožňovala vyrábať veľké množstvá týchto zbraní im dovolila vybaviť špaginmi celé samopalnícke jednotky. Tieto sa stali základom úderných armád, ktoré podporovali sovietske tankové jednotky. Medzi jednotkami na východnom fronte sa stala zbraň čoskoro veľmi populárna, najmä vďaka nízkym nárokom na obsluhu. Mnohí vojaci na základe skúseností nakoniec začali svoje samopaly udržiavať v maximálnom suchu, dokonca na ich ošetrovanie prestali používať akékoľvek mazivá, čím predchádzali ich zasekávaniu aj vo veľkých mrazoch[1]. Zbraň bola veľmi populárna aj medzi nemeckými jednotkami, ktoré ju s obľubou používali. Jednou z najporuchovejších častí samopalu bol veľký bubnový zásobník, ktorého bezporuchový chod si vyžadoval na rozdiel od iných súčastí zbrane nadpriemernú starostlivosť.

 

 

DP-28

 

Rok výroby: 1926

Kaliber: 7,62 mm x 53

Dĺžka zbrane: 1270 mm

Hmotnosť nabitej zbrane: 11,9 kg

Počiatočná rýchlosť streľby: 840 m/s

Počet nábojov v zásobníku: 47 nábojov

 

 

DP bol ľahký guľomet používaný armádou ZSSR od roku 1928. Používal náboje 7,62 x 54 R, rovnako ako opakovačka Mosin-Nagant a guľomet Maxim-1910. Guľomet bol navrhnutý špeciálne tak, aby bol schopný paľby aj v silne špinavom stave. Najslabším článkom zbrane je jeho dvojnožka - ľahko sa zlomila.

 

Zásobník diskového tvaru na 47 nábojov mal svoje miesto navrchu zbrane, bol relatívne malý, a aj keď svojou kapacitou dovoľoval streľbu dlhšími dávkami, pásové guľomety na tom boli predsa len lepšie. Nahradil sa až v roku 1950, a to guľometom RPD, takisto od konštruktéra Degťareva. Guľomet mal viacero verzií:

DPM so zosilnenou dvojnožkou a ďaľšími zmenami,

DA (letecký)

DT a DTM (pre použitie v obrnených vozidlách)

RP-46 (verzia na nábojový pás)

 

Zbraň používali armády Fínska, Číny, VIetnamu, Severnej Kórei, a mnohých rozvojových krajín.

 

Táák a je tu koniec... chcem poďakovať internetu a hlavne mojej hlave :-)... A chcem poprosiť aby ste mi do komentarov napísali o čom by mala byť 4. časť...

Ďakujem

 

 

Další články z této sekce...

ANKETA

Páčil sa vám článok?

Celkem: 138 hlasů

V této anketě jste již hlasovali.

Buď jste v této anketě již hlasovali, nebo hlasoval někdo se stejnou IP adresou. Pokud chcete hlasovat, zaregistrujte se prosím.

SDÍLET

Hodnocení

OHODNOŤTE ČLÁNEK

Kliknutím na hvězdičku vložíte své hodnocení
Hodnotit mohou pouze přihlášení uživatelé. Děkujeme za Váš hlas.

BlogyProfil blogu
* Založen: 20.10.2009 19:48:34
* BlogRank: 0,91
* Přístupů: 22 948
* RSS: RSS zdroj
Redakce blogu

REDAKCE BLOGU

Celkem redaktorů: 3
Toplist