Môj relax v zahraničí 2

Kedže sa blíži leto, čas tepla, dovoleniek a polonahých dievčat, napísal som pre Vás môj minuloročný relax v Chorvátsku. Dúfam, že sa Vám tento článok bude páčiť a že to teplo do našich končín prinesie.

Holiday in Croatia 2

Približne pred 2 rokmi som písal článok, kde som opisoval svoje zážitky počas dovolenky v Chorvátsku na ostrove Vir. Po dvoch rokoch som dostal možnosť vycestovať znovu do zahraničia, na to isté miesto. Mnoho z Vás by určite odmietlo ísť na rovnaké miesto, ale u mňa to bolo opačne. Ostrov Vir si ma získal. Možno by ste mi položili otázku "Prečo?". Ja by som Vám odpovedal "pretože to je príjemné, tiché a zaujímavé miesto. Presne také, aké na oddych človek potrebuje". Keďže sa pomaly blíži leto, tento článok berte ako malé osvieženie.

( Video na pravo, čiže druhé video je mnou vyrobené, práve pre tento článok. Dúfam že sa Vám páči ) 

Príprava na dovolenku - Naše prípravy sa začali v sobotu, teda 18.8.2012 a to tým spôsobom, že sme sa vybrali na nákupy do obchodného domu Kaufland. Je to tam lacné a keďže sme potrebovali čo najviac jedla za najnižšiu cenu, tak nám nič iné neostávalo. Nákup bol dlhý a čo bolo horšie, minuli sme približne 100 eur. Samozrejme dosť vecí už nakúpených bolo, takže celkové investície na konzum presiahli 150 eur. Kúpili sme hlavne potraviny, vodu, pár fliaš alkoholu, pivá a potom už len drobnosti ( drogéria, krémy a podobne ).

Od rána nasledujúceho dňa, sme nabudení dávkou nadšenia a vzrušenia nevedeli, ako zabiť zvyšný čas. Hodiny plynuli ako mesiace, minúty ako týždne a sekundy ako dni. Bolo to niečo strašné a od nudy sme začali upratovať byt. Okolo 3tej hodiny poobede sme sa konečne začali baliť. Teda ja nie, ja som bol od nadšenia zbalený už 4 dni dopredu. Keďže na mňa začala dopadať veľká nuda, začal som lúštiť krížovky. Celkom rýchlo mi pri tom ubehol čas ( kiež by ma to napadlo skôr ) a okolo 16:50 sme nakladali cestovné tašky a ostatné veci do auta. Poviem Vám, pri pohľade na natlačený kufor som si myslel, že ideme minimálne na mesiac. Približne v 17:15 sme sa stretli s ďalšou rodinou, ktorá s nami išla na dovolenku a cesta sa mohla začať.

Bláznivá dovolenková jazda ( 19.august ) - Vyrazili sme zo Spišskej Novej Vsi a asi po 5tich minútach som celý nadšený volal domov. Rodičia mi ale oznámili nemilú vec. Dopočuli sa v televízii, že ostrov Vir, na ktorý cestujeme, je kvôli požiarom uzatvorený. Najprv som si myslel že si robia srandu, no až po dlhšom rozhovore som si uvedomil, že to myslia vážne. To nás ale nerozhodilo a v nádeji, že ide o omyl sme pokračovali v ceste. Cesta začala byť trochu nudná, keďže sme mali nefunkčné rádio. Našťastie som bol tak šikovný a pár piesní stiahol do mobilu, aby v aute aspoň niečo hralo ( vtedy ma ani nenapadlo, že som mal notebook a v ňom snáď 100 pesničiek ). Naša cesta viedla cez Poprad, Liptovský Mikuláš a Ružomberok. Pred Ružomberkom nás čakalo nepríjemné prekvapenie. Bola zápcha, kolóna dlhá asi 4 kilometre smerom do mesta. Našťastie sme mali šikovného šoféra a ten využil svoje znalosti a celú kolónu sme obišli. Smerovali sme cez Staré Hory, Donovaly, Banskú Bystricu a Levice. Pred Levicami sa naše autá zastavili, pretože šofér v druhom aute dostal kŕč do nohy a potreboval si chvíľu oddýchnuť a natiahnuť nohy. Po chvíľke oddychu sa vybrali ďalej. O 22:30 sme mali pauzu v Komárne a o 10 minút prešli Slovensko-Maďarské hranice.

Na druhej strane nás privítalo mesto Komárom, kde sme si kúpili diaľničnú známku. Ďalším mestom, cez ktoré sme prechádzali bol Székesfehervár ( ani pri písaní tohto článku som ho nevedel vysloviť ), kde ženy potrebovali zastaviť kvôli WC. O pol 1dnej sme teda stáli na ďalšom odpočívadle a bola celkom zima. Mimochodom hádajte, koľko eur si zaplatíte, ak pôjdete v Maďarsku na WC? Bude Vás to stáť 1 euro len zato, že si na pol minútu sadnete a cvrknete. 

Okolo 2:30 prechádzame Maďarsko-Chorvátskymi hranicami a hneď stojíme. Šoféri sa dohodli, že si na chvíľku pospia, no to možno ani netušili, aké nepohodlné to bude. Každý sa iba prehadzoval a hľadal si dobrú polohu na spanie. V našom aute sme boli štyria a pohodlie žiadne, takže sa z nás nevyspal nikto ( ja vôbec a miesto spania som sa iba smial ). Po ceste na Ostrov Vir sme minuli na diaľnici odbočku a tak sme museli zmeniť plán a ísť dlhšou cestou. O 8:31 prechádzame cez most, kde na nás svietila uvítacia tabula ostrova Vir. Potom nás čakalo menšie blúdenie pri hľadaní Žitnej ulice, no po pár minútach sme sa dostali k apartmánu ( cesta bola podobná tej, ktorú sme absolvovali pred 2 rokmi ).

Ubytovanie a prvý deň ( 20.august ) - Po dlhej ceste sme vystúpili pred našim apartmánom. Tu nás už čakal majiteľ so ženou a náš známy, ktorý tu bol pred dvoma rokmi s nami. Chvíľu sme oddychovali a potom sa mohlo začať rozdeľovanie izieb a vybaľovanie. Tento rok sa nám naštastie s priateľkou ušla vlastná izbu. Našťastie píšem preto, lebo na minulej dovolenke sme spali na spoločnej, ale zato veľmi malej posteli. Človek by si povedal, že sa tu aspoň niečo zmení, no opak je pravdou. Po vybalení a raňajkách, sme sa my mladí vybrali na pláž. Slniečko svietilo a teplota sa pohybovala na hranici 30 stupňov. Po kratšej prechádzke sme sa dočkali vytúženého mora. Tá vôňa, ten vzduch a ten šum. Áno, bolo to nádherné a už som sa iba modlil, aby aj voda bola teplá. Roztiahli sme karimatky, natreli sa krémom a išli odskúšať vodu. Bola skvelá, mohla mať takých 23 stupňov. Ku šťastiu nám už teda nič nechýbalo a tak sa naše telá ponorili do mora.

Asi po hodine sa k nám pridali aj starší a dovolenka sa začala na plno. Medzi moje prvé aktivity bolo potápanie, ktoré som si túto dovolenku plánoval vychutnať. Slnko pálilo čím ďalej, tým viac a preto sme sa okolo 12:45 vybrali do apartmánu. K obedu sme si dali bryndzové pirohy s pivom a neskôr obloženú misu. Povedal som si, že po dobrom obede by padol menší šlofík. Tak to aj dopadlo a od 16tej som s priateľkou zalomil. Zobudili nás podvečer, okolo 7mej a spolu s ostatnými sa vyrazilo do mesta. Poprechádzali sme sa po pláži, medzi stánkami a spravili pár fotiek. Centrum sa vôbec nezmenilo, stánky boli na pôvodných miestach, dokonca aj tí istí predavači. Na každom kroku obchody s rôznym tovarom, hlavne oblečenie, suveníry, doplnky k moru a nechýbal tam ani "starý" známy zmrzlinár, ktorý dokázal svojim umením vyčariť úsmev na tvári všetkých okoloidúcich. Po príchode do apartmánu sme si zahrali karty ( žolíka a hádajte komu sa najviac darilo? ). K tomu sa popíjal fernet so spritom a vychutnávali si večernú, dovolenkovú pohodu. Po 23:00 nám už ale dochádzali sily a tak sme všetci zaľahli do postelí.

Plnou parou vpred ( 21.august ) - Túto dovolenku som si dal predsavzatie, že budem skoro vstávať. Chcel som to dodržať a tak som nastavil budík na 8:00 ( pre mňa je toto veľmi skoro ). Vstávanie bolo ťažké, no po pár minútach som už stál na nohách. Po dobrých raňajkách sme sa vybrali k stánkom kúpiť okuliare na potápanie. Na cenovke bolo 60 kún, no predavač nám ich dal za 50, čo je približne 8 eur. Keďže sme už konečne mali okuliare, neváhali sme a s priateľkou sa išli potápať pri jedno mólo. Voda tam bola hlboká od 2 metrov a ja ako neplavec a úplný antitalent na tento šport som len dúfal, že sa neutopím. Po pár minútach váhania som sa konečne odhodlal skočiť do vody ale to som vôbec netušil, čo sa stane. Celkom kľudné potápanie a plávanie sa zmenilo na moju nočnú moru. Do šnorchla ( tá trubka na ústach, cez ktorú dýchate ) sa mi dostala voda a v tom ma chytila panika. Začal som sa dusiť a čo bolo horšie, tak aj klesať ku dnu. Vtedy som si uvedomil, že sa utopím. Z posledných síl som sa držal nad hladinou a chytil sa priatelkynej ruky. Potreboval som na sekundu vydýchnuť, nadýchnuť a doplávať k okraju. Síce tu píšem o plávaní, no toto slovo by som so sebou moc nespájal. Priateľka bola vystrašená, no ja ešte viac. Vtedy som si povedal, že ma do hlbokej vody už nič a nikto nedostane. Po krátkom oddychu som sa ešte rozhodol ísť do hlbšej vody no plával som iba meter od móla v prípade, žeby sa mi to zase "podarilo".

Po tomto zážitku sme o 12:20 odišli na obed. Pod nos sa mi dostali cestoviny a kuracie mäso ktoré mám veľmi rád a tak nebolo divu, že som to do troch minút zjedol. Po dobrom obede sme si zahrali karty, lúštili krížovky a do toho nám vyhrávala skupina Elán z môjho notebooku. Bola to taká rodinno-kamarátska idylka. Samozrejme v mojich rukách nechýbalo ani správne vychladené pivo. Po dvojhodinovom oddychu sme sa opäť vybrali na pláž. Teplota sa vyšplhala na pekných ( čítaj pekelných ) 35 stupňov a pokúšal som sa opáliť, aby moja biela pokožka dostala konečne tú pravú a peknú hnedú farbu. Veľmi som sa bál, aby sa mi nestalo to čo minulú dovolenku, teda aby sa moje telo znovu nevyhádzalo. 

Neskôr sme si išli zahádzať disk a ľudia si o nás asi mysleli, že sme retardovaní. Ani neviem, ale zdá sa mi, že sme z 200 pokusov chytili ten disk asi 10 krát. Už som sa pár krát bál, že trafíme do hlavy nevinného človeka. Našťastie sme boli až tak kriví, že naše ruky netrafili ani to. Do 18:00 sme sa kúpali, opaľovali a zase kúpali a zase opaľovali. Veď to poznáte, čo iné budete robiť pri vode okrem topenia ľudí. Potom sme sa vybrali do apartmánu, kde nám spravili večeru, zahrali si karty, popili miešané kokteily a rozmýšľali, či pôjdeme alebo nepôjdeme do mesta. Keďže si ostatní chceli zmeniť peniaze a pokupovať pár suvenírov, tak sme sa do toho mesta napokon vybrali. Tento rok nebolo tak často počuť slovenčinu a češtinu, možno je to vďaka tomu, ako sa nám tu "skvelo" žije. Ale politiku a životný štýl tu zaťahovať nebudem. Keďže už bolo celkom neskoro a väčšina bola vyčerpaných ( hlavne ja ), tak sme sa vybrali k apartmánom, kde naše telá už len zaľahli a zaspali. Teda vlastne nie, ja som nezaspal. Dôvod? Tak ako predminulý rok - komáre ! Tie hnusné malé bodavé beštie na nás útočili a kým som ich všetky vykynožil, prešla aj pol hodina. Myslím, že okolo pol 1 ráno som konečne zaspali.

Šport, kúpanie a zábava ( 22.august ) - Na dnes som kvôli včerajšiemu večeru nenastavil budík a tak sa naše vstávanie predĺžilo na 9tu. Podľa fotiek a času, kedy sú fotené, boli ostatní hore už od pol 8mej. Keď som vstal, okrem priateľky už nikto v apartmáne nebol. Na raňajky sme si spravili, respektíve priateľka spravila vajíčka. K tomu skvelý kečup a vynikajúce raňajky boli na svete ( do pár minút už v mojom bruchu ). Po raňajkách sme vyrazili k moru. Dnes sa naše táborisko presunulo na iné miesto ako pôvodne, o pár desiatok metrov ďalej, pretože ostatné miesta už boli plné. Po pol hodine sa k nám pripojili aj naši známi a tak nás tam bolo vyše 13. Okolo obeda tak ako po minulé roky, aj tento vyrazili na kávičku. Potom sme vyrazili znovu do apartmánu, kde na nás už čakal pripravený obed ( sáčková polievka VIFON ). Po obede sme dostali úlohu. Jej znenie - kúpiť pečivo a vodu, no nikomu sa nechcelo ísť peši, tak nás napadli korčule. Do 45 minút sme to všetko zvládli a po tomto výkone som si dal vytúžený, chladený radler. Muži si išli pospať a nám neostávalo nič iné, ako pustiť si hudbu, piť nápoje a hrať žolíka. Okolo 15:05 sme sa vybrali opäť na more, kde sme si vychutnávali slnečné lúče a šum mora. Keďže slniečko svietilo, ľahli sme si na nafukovačky a snažili sa opaľovať. Bohužiaľ moja nafukovačka bola deravá a každých 10 minút som ju musel ústami dofukovať ( pri čítaní tohto článku si myslím, že som strašne neschopný človek ). Neskôr som sa chystal potápať, no už nie do hlbokej vody. Väčšinu dna v mori tvorili riasy a na menšom úseku sme mali iba čistý piesok. Zdá sa mi, že pred dvoma rokmi tam toho piesku bolo oveľa menej. Ale späť k potápaniu. Snažil som sa nájsť čo najkrajšie mušle. Občas sa mi podarilo nájsť peknú, ale všetky boli malé. Už sa blížil večer a tak sme sa rozhodli ísť z pláže do apartmánu.

Chceli sme si ísť odbíjať loptu, no na volejbal som vážne antitalent, dokonca ešte väčší ako na plávanie. Po krátkom rozmýšľaní a uvažovaní som v nádeji priniesol bedmintonové rakety a vďaka bohu si v trojici zahrali bedminton. Spoločnosť nám robili dve mačiatka, ktoré sa správali, ako keby videli ľudí prvý krát. Snažili sa upútať našu pozornosť ako deti, buď tým, že sa nám plietli pod nohy alebo tým, že sa klbčili a naháňali. Obloha sa pomaly ponárala do tmavej farby a košík už nebol ani vidieť. Nakoniec sme to ukončili a išli si sadnúť na terasu. Tam sa už smažilo kuracie mäsko a šťavnaté špekačky. Dal som si z každého druhu pár kúskov a prejedol sa do sýtosti. Verte mi, keby som vládal, tak zjem všetko. K tomu vychladené pivo a už mi k dobru chýbal iba sex a spánok ( asi ma priateľka zabije, ale zábava musí byť aj tu - ak to budú čítať jej rodičia - žiadny sex, až po svadbe ! ).

Vlny, útes a labužník ( 23.august ) - Začalo ráno, vzduch sa pomaly ohrieval a budík tak, ako vždy fungoval na sekundu presne, potvora. Rýchlo sme sa najedli, obliekli do plaviek a plný elánu vyrazili k moru. Chceli sme sa rozložiť na novom mieste, kde boli lehátka a dáždniky. Starší trvali natom, že to je iba pre ľudí, ktorí sú ubytovaní v blízkych apartmánov a majú to zaplatené. Nechceli sme riskovať a vrátili sa na naše pôvodné miesto, ktoré čakalo len a len na nás. Po pár minútach od nášho príchodu sa more trochu rozbúrilo a po dlhej dobe sme opäť zažili vlny. Ani chvíľu sme neváhali, nafúkali nafukovačky na maximum a vrhli sa do mora. Čas ubiehal rýchlo a už sa blížil obed. Starší išli tento krát na kávu bez nás a my sme tento čas využili opaľovaním. Po vyše pol hodiny a príchode starších sme sa dohodli, že je čas na obed. Čas pred obedom a po obede sme trávili hraním kariet, počúvaním hudby, lúštením krížoviek a rôznymi športovými aktivitami. Po menšom šlofíku, ktorý si dopriali muži, sme sa vybrali na autách k útesom. Oni tam už pred pár rokmi boli, ja ešte nie a tak som bol celkom v napätí, ako to tam vyzerá. Po ceste bolo vidieť zhorené časti trávnatých porastov, ktoré asi vzbĺkli kvôli veľkému teplu ( možno to boli tie požiare, o ktorých mi rodičia hovorili do telefónu ). 

Po príchode som ostal unesený a jediné, čo som povedal bolo - WAU. Pohľad z hora na čisté more, krásne okolie a v pozadí vysoké hory stál zato. Prirovnal by som to ku snu alebo k rozprávke. O tomto mieste nevedelo veľa turistov a preto nás prekvapilo, že to bolo doslova preplnené. Kvôli tomu sme sa museli predrať cez skaly asi o 100 metrov ďalej. Po pár minútach sme si všimli, že sú skoro všade kraby. Pod jednou malou skalou sme ich napočítali vyše 10. Ja som sa potom išiel potápať a skoro som dostal infarkt, keď bol podo mnou krab, ktorý mal minimálne 30 cm. Nikdy som sa takto blízko ku krabovi nedostal. Boli sme tam vyše hodiny a pol, no jedného z mužov pichla ryba do prstu. Zrejme to bola jedovatá ryba, pretože mu prst opuchol, mal ho modrý a necítil si ho. K tomu všetkému ho začalo pichať pri srdci a tak sme usúdili, že už je najvyšší čas odísť. Po ceste sme si ešte odbehli ku stánkom kúpiť zeleninu a ovocie, keďže sa nám už všetky zásoby pomaly, ale isto míňali. Večer sme rozmýšľali, čo budeme robiť. Do mesta sa nám nechcelo a tak sme si v notebooku pozreli film s Adamom Sandlerom - Rozprávky na dobrú noc. Takto sa skončil dnešný deň a koniec dovolenky sa blížil.

Pizza, more a kávička ( 24.august ) - Vstávanie bolo jedno veľké utrpenie, keďže aj počas noci teplota neklesla pod 25 stupňov a od toho tepla som nemohol zaspať. Z postele som sa vytrepal asi po pol hodine a ďalšiu hodinu som ešte nevedel, kde je sever. Všimol som si, že to nie je len u mňa, ale aj ostatní majú veľké kruhy pod očami a vypadajú unavene. Možno som nemal len ja problém so spánkom, ale všetci. Po skvelých raňajkách sme sa znovu vybrali k moru ( aké nečakané čo? ). Robili sme to, čo zvyčajne - ponárali, kúpali, opaľovali, odbíjali si loptu a bláznili sa. Pred obedom sa starší opäť vybrali na kávu, no tento krát aj s nami. V ponuke bolo mnoho dobrých drinkov, káv a pochútiek, no chcel som ochutnať ľadovú kávu. Bola skvelá, asi to najlepšie čo som pil. Po hodinovom posedení sme sa vybrali na obed. Po výdatnom obede nasledovalo hranie kariet a bedmintonu. Okolo pol 3tej popoludní sme sa opäť na necelé 2 hodiny vybrali k moru. Obidve rodiny sa dohodli, že pôjdeme niekde na pizzu. Vybrali sme sa do pizzerie, ktorá bola hneď vedľa mora.

Každý si vybral 1 pizzu a k tomu buď pivo alebo džús. Pizza bola skvelá, myslím, že som si vybral tú najlepšiu, feferónovú. Popritom, ako sme jedli pizzu bolo počuť veľký hluk a všetci sa zahladeli na more. Po pár sekundách sme počuli a videli, ako sa blíži veľká vlna. Naštastie nie až tak veľká, aby nás ohrozila. Po skvelej večeri sme si ešte vyšli do centra. To, ako každý večer žilo svojim rušným životom. Nechýbali rôzne atrakcie, kolotoče, stánky či akcie pre najmladších. Po príchode do apartmánu sme si ešte zahrali karty a kedže čas utekal veľmi rýchlo, ani sme sa nenazdali a už bolo krátko pred polnocou, takže sa všetci pobrali spať.

Posledný deň užívania ( 25.august ) - Ako som už písal, snažil som sa vychutnávať dovolenku čo najviac, no to včasné vstávanie ma už zabíjalo. Okolo pol 10tej som sa odvážil vstať a ísť za ostatnými. Dnešný deň bol vlastne posledný a tak sme si ho chceli užiť čo najviac. Hneď ako som prišiel na pláž, tak sme sa s priateľkou išli prejsť a pofotiť to, čo sme nestihli. Posledný krát sme išli na kávičku, posledný krát sme si vychutnávali tento vzduch, vodu a slnko. Na obed nám spravili skvelú pochúťku, grilované kuracie mäso. Po obede sme si dali šlofíka a potom opäť vyrazili k moru. Bohužiaľ, stala sa mi veľmi nepríjemná vec. Pri kúpani som zakopol o kameň ( neviem ako to bolo možné ) takou silou, že som si skoro zlomil palec. Okamžite som išiel na pláž a snažil som sa s ním hýbať. Zlomené to síce nebolo, no po pár minútach mi opuchol a zmodrel. Aj keď ma prst veľmi bolel, prekonal som to a vychutnával si posledné hodiny v mori. Neskôr sme sa išli prezliecť a vyrazili do mesta. Prst bol opuchnutejší a bolesti väčšie, no chcel som ísť posledný večer von a nie trpieť sám v apartmáne. Po ceste sme chceli minúť peniaze, ktoré sme si zamenili. Kúpil som si pohár mojej oblúbenej skupiny Blink 182, chorvátske pivo - Ožujsko a nakoniec aj suveníry pre rodičov. Asi sa budem opakovať a možno to už bude trápne, ale aj pivo tu majú skvelé. Po príchode do apartmánu sme si ešte vychutnávali večernú pohodičku pri fernete a nezostávalo nám nič iné, ako ísť spať.

Cesta domov ( 26.august ) - Dnes sa vstávalo už skoro ráno, presnejšie o 7:00 . Mali sme necelú hodinu na prípravu a zbalenie vecí. Balenie prebiehalo tak ako som si myslel - zmätky a menší stres. Naštastie sa zbalilo všetko a o 8:10 sme vyrazili na cestu. Pred opustením ostrova som si ešte odskočil kúpiť vodu a cesta domov mohla začať. O 8:44 sa prekročil ostrov Vir a namierili si to do Slovinska, kde sme mali navštíviť známych. Cesta bola únavná a samozrejme bolo veľmi teplo. Okolo obeda sme zastavili na odpočívadle v Zapresic a 12:54 sme prekročili hranicu do Slovinska. Cestou začalo poriadne pršať a blýskalo sa. Niekedy nebolo vidno ani na 10 metrov kvôli hustému dažďu. Po menšom váhaní, po akej ceste máme ísť sme sa dostali v 13:20 na určené miesto s názvom Krsko. Po hodinovej návšteve sme vyrazili opäť na cestu a počasie sa menilo každú chvíľku. O 17:05 sme prešli hranicami do Maďarska, dali si oddych a neskôr nás chytila dlhá kolóna. Naštastie sa hnala aspoň 40 km/h a tak sme sa o 20:07 ocitli na Slovensku, presnejšie v Komárne. Tam sme si dali pauzu a chceli kúpiť jedlo, no stav našich benzínok je mizerný, pretože tam nemali ani náznak jedla, proste žiadna bageta v sáčku za 3 eurá. Po asi hodine sme sa dostali ku mne domov, kde ma už čakali rodičia a prvý krát sa obidve rodiny, teda aj moja, aj priateľkyna stretli zoči voči. Bohužiaľ, potrebovali sa čo najskôr dostať domov a tak som sa snimi rozlúčil a moja cesta sa v 21:15 skončila.

Dovolenka sa skončila a mne o pár dní začali skúšky z matematiky. Samozrejme som musel ísť na chirurgiu s mojim prstom, kde mi dali lieky a do mesiaca bol prst v poriadku. Mimochodom, skúšku z matematiky som dal, takže mi v tom nepriamo ale určite pomohla aj táto skvelá dovolenka. Jediné čo ma zase mrzelo je, že neboli moji rodičia, ktorým by som doprial cestu k moru. Celkovo ale hodnotím dovolenku na jednotku. Dúfam, že Vás týmto článkom trochu nabudím na leto a že už teraz začnete premýšlať, akú skvelú dovolenku budete mať tento rok. Ďakujem za prečítanie.

PS : Mrzí ma, že som veľmi často používal rovnaké slová ako "sme, som" a mnoho ďalších, ale inak sa to ani nedalo. Berte tento článok s rezervou, ide len o menší denníček a nie poučný článok. Určite som v tomto článku niečo zabudol, no keby som to mal napísať všetko, tak to GP editor ani nezoberie.

PS2 : Ak Vám nepôjdu videa, tak stlačte F5