Čekejte prosím
Čekejte, prosím...

Lajster

Lajster

1

komentář

PRÁCA S ODBORNOU LITERATÚROU A ČASOPISMI

datum: 27.2.2013 18:52:38 | autor: .MaxX|IQ|-> | komentáře: 1 | hodnocení: 42% (12 hlasů)

 

  Odbornú literatúru členíme na primárnu literatúru tzv. zdroje a sekundárnu literatúru. Jednu zo základných kategórií výchovno-vzdelávacieho procesu predstavujú aj didaktické prostriedky ako učebnice a iná literatúra. Ku kvalitnejšej a dokonalejšej príprave majú slúžiť učiteľom a MOV (majstrom odborného výcviku) aj  metodické pomôcky a to :

 

- práca s učebnicou (učebným textom) - používa sa na vyššom stupni školskej výchovy, býva spojená s metódou slovného výkladu,

- práca s textom - vedú k získaniu nových poznatkov. Ich súčasťou je vyhotovovanie prehľadov, najdôležitejších údajov z citovaných téz.

- práca s učebnicou - používa sa na vyššom stupni školskej výchovy, býva spojená s metódou slovného výkladu

- práca s časopismi - na rôznych stupňoch školskej výchovy. Využívajú sa rôzne časopisy pre deti a mládež.

- práca s doplnkovým čítaním - predpokladá získanie špeciálnej literatúry o problémoch životného prostredia, ktorá vhodne nadväzuje na učivo,

 

Ďalej medzi ne patria :

- Zošity a listy

- Návody k pokusom

- Metodické príručky

- Encyklopédie, atlasy

- Odborná literatúra

- Odborné časopisy

- Internet

 

  Práca s knihou je neoddeliteľnou súčasťou vzdelávania človeka. Pracovať s knihou sa majú učiť žiaci v každom predmete, nie len v technike. Učebnica je pomôcka pre učiteľa a žiaka. Žiak ju používa na samostatnú prácu v škole i doma. Práca s učebnicou spočíva v popisovaní predmetov a javov pre žiaka potrebných  z obsahu učebnice a v uvedomelom čítaní. Je potrebné aby žiak spájal prečítané s počutým pri výklade v škole a robil si poznámky. Žiaci zvyčajne nemajú prehľad o prístupnej a dostupnej odbornej literatúre. Tu je potrebné, aby učiteľ informoval žiakov o možnosti zapožičania knihy v knižnici, alebo o jej kúpe v kníhkupectve. Internet -  Je to moderný komunikačný nástroj, ktorý zásadným spôsobom mení komunikáciu medzi ľuďmi. Predstavuje zdroj neobmedzených možností pre ľudstvo, vrátane obrovského množstva informácií z každého oboru. Medzi najznámejšie webové vyhľadávače patria, Google, Yahoo, Zoznam, atď.

 

 

SDÍLET

3

komentáře

Vlčkovce – Dobrá Voda 0:1 (0:0)

datum: 24.12.2012 22:05:58 | autor: .MaxX|IQ|-> | komentáře: 3 | hodnocení: 66% (27 hlasů)

Vlčkovce – Dobrá Voda 0:1 (0:0)                      

 

                                               Team Vlčkovce  Team Dobrá voda

 

Góly: 89. Hasala

ŽK: 27. Klčo – 82. Drinka

ČK: 27. Ševčík

Rozhodoval: Petráš

Vlčkovce: Pollák – Královič, Drinka, Hermanský, R.Bott – J.Bott, Ševčík, Štefák – Chrvala, Mizera, Zatko(58. Záhumenský)

Dobrá Voda: Turanský – Kollár, R.Lukačovič, Galovič, Klčo – Chnapko(81. T.Lukačovič), Novák, Danko – Hasala, Holkovič, Jantoš

 

  V zápase prvého s trinástym bolo vidieť na začiatku hernú prevahu hosťujúcich, ktorý mali niekoľko šancí. Na druhej strane sa domáce Vlčkovce snažili ťažiť z protiútokov ale bez gólu. V 39. minúte išiel sám na bránu Hasala ale brankár jeho strelu s prehľadom kryl. Po zmene strán začali útočiť Vlčkovce na bránu Turanského ale ani po peknej strele z 52. minúty  neotvorili skóre zápasu. Hneď po rozohraní útočil znova Hasala ale trafil len tesne vedľa. V 88. minúte vystrelil Chrvala delovku k tyčke ale brankár až neuveriteľne loptu chytil. Z protiútoku narazil Holkovič loptu Hasalovi a ten zabezpečil v predposlednej minúte víťazstvo Dobrej Vody. 

 

   Kuriozita zápasu: 

  Od začiatku zápasu sme mohli vidieť na ihrisku niekoľko faulov. V 27. minúte podrazil hosťujúci Pavol Klčo domáceho Jozefa Drinku. Po tomto faule začala na ihrisku menšia bitka. Hráči začali do seba búchať a chytať sa za dresy. Rozhodca po konflikte poslal s červenou kartou do šatne Drinku a Klčo dostal žltú kartu. 

 

   Hráč zápasu:

  Na strane Vlčkoviec si titul hráč zápasu zaslúži mladý brankár, ktorý zneškodnil niekoľko čistých šancí útočníkov Dobrej Vody. Zo strany hostí zas útočník Marek Hasala, ktorý si vypracoval niekoľko pekných gólových šancí a na konci zápasu zachránil Dobrú Vodu pred remízou gólom do brány domácich.

 

Nechápal za čo dostal červenú kartu

Jozef Drinka po vylúčení cestou do šatne nechápal za čo dostal červenú kartu.,,Nič som mu nespravil, ani som sa ho nechytil tak nechápem za čo ma vylúčil“. 

 

Týmto chcem len naraziť, na zmijákové články. ktoré nemájú pointu o tom, čo píše o zapasoch.

SDÍLET

žádný

komentář

Syndróm deficitu pozornosti a hyperaktivity (ADHD ) - Prvotné znaky

datum: 1.12.2012 17:24:12 | autor: .MaxX|IQ|-> | komentáře: 0 | hodnocení: 90% (19 hlasů)

PRVOTNÉ ZNAKY


 

Oficiálne Logo ADHD

 

  ADHD sa prejavuje vzhľadom k veku a vývojovej úrovni zvýšenou nepozornosťou, hyperaktivitou a impulzivitou. K tejto diagnóze sa obvykle dospeje vtedy, keď do dosiahnutia siedmich rokov sa u dieťaťa vyskytuje minimálne šesť príznakov, ktoré doprevádzajú hyperaktivitu a impulzivitu. 

 

Nepozornosť: 

- Dieťa nevenuje pozornosť detailom, pri školskej práci a ďalších úlohách sa z nepozornosti dopúšťa mnohých chýb

- Neudrží pozornosť pri plnení úloch ani pri hre

- Keď sa mu niekto prihovára, zjavne nesleduje, čo sa mu hovorí

- Nepostupuje podľa pokynov a často sa mu nedarí splniť zadanú úlohu

- S veľkými ťažkosťami si organizuje činnosti vedúce k splneniu úloh

- Má veľké ťažkosti pri činnostiach a úlohách vyžadujúcich trvalejšie úsilie

- Opakovane stráca pomôcky potrebné k rôznym činnostiam a úlohám, napríklad ceruzky, perá, knižky alebo hračky

- Ľahko sa nechá vyrušiť

- Často zabúda vykonávať bežné, rutinné činnosti

 

Hyperaktivita:

- Dieťa je nadmerne nepokojné, neustále sa vrtí, nevydrží na mieste

- Vstáva zo stoličky, aj keď má prikázané sedieť

- Neustále pobehuje sem a tam a vylieza na najrôznejšie objekty vo svojom okolí

- Len s ťažkosťami vykonáva činnosti, pri ktorých je potrebné byť ticho

- Zdá sa, že je v neustálom pohybe

- Nadmerne veľa rozpráva

 

Impulzivita:

- Skáče iným ľuďom do reči

- Nevydrží čakať, až naň dojde rad

- Vyhrkne zo seba odpoveď ešte predtým, ako doznie otázka


 

 

SDÍLET

žádný

komentář

Syndróm deficitu pozornosti a hyperaktivity (ADHD ) - Úvod

datum: 30.11.2012 17:54:34 | autor: .MaxX|IQ|-> | komentáře: 0 | hodnocení: 84% (21 hlasů)

úvod

 


   

  Lekári sa celosvetovo znova a znova každodenne usilujú aj o to, aby vylepšili systém klasifikácie syndrómov, porúch a chorôb. Použitie dobre známeho klasifikačného systému zaručuje, že pacient s určitým súborom symptómov a klinických príznakov by mal byť kdekoľvek na svete označený rovnakou diagnózou. To umožňuje lekárom aj ostatným odborníkom využiť výsledky vedeckej práce, ktorá sa už uskutočnila u pacientov s určitými symptómami, k tomu, aby mohli predpovedať pravdepodobnú príčinu choroby, jej priebeh a ďalej rozhodnúť, aká liečba bude v danom prípade najúčinnejšia. Diagnostické kritériá, ktoré lekári používajú, sa aktualizujujú a zlepšujú v závislosti skvalitňovania našich znalostí oblasti chorôb a porúch. V súčastnej dobe existujú dva hlavné klasifikačné systémy (súbory diagnostických kritérií).

 

1. Klasifikačný systém Svetovej zdravotníckej organizácie (The International Classification of Diseases, 10th edition   – ICD-10 známy aj ako MKN-10)

2. Klasifikačný systém Americkej psychiatrickej asociácie (The Diagnostic and Statistical Manual of Mental Disorders, 4th edition  -DSM-IV)

 

  U nás sa pri určovaní diagnóz dáva prednosť diagnostickým kritériám podľa MKN-10. Či už sa údaje líšia podľa toho, v ktorej časti sveta sa prieskum uskutočnil, u akej populácie a aké diagnostické kritériá boli použité, zdá sa, že ADHD sa vyskytuje v celosvetovom meraní u 1-5% obyvateľstva. Štúdie, ktoré sa uskutočnili na základe DSM-IV dokonca uvádzajú hodnoty vyššie, a to 3-5%. Zdá sa, že počet chlapcov trpiacich týmto syndrómom je vyšší než počet dievčat, aj keď je zrejmé, že u chlapcov sa podarí príznaky skôr podchytiť, pretože majú väčší sklon k hrubosti, a ich problémy sú preto nápadnejšie. Pomer medzi pohlaviami je 2:1 alebo menej v neprospech mužov.

 

Nepozornosťou sa stávajú mnohokrát havárie

 


 

 

SDÍLET

1

komentář

Koniec, týchto Siedmich hriechov

datum: 29.11.2012 12:41:18 | autor: .MaxX|IQ|-> | komentáře: 1 | hodnocení: 94% (27 hlasů)

Záver (The End)

 


 

  Môže sa nám zdať, že týchto sedem hriechov je len naším bremenom. Nie je to ale tak. Je to cena, ktorú platíme za mnohé výhody, ktoré nám naša pamäť ponúka. Konkrétne v prípade zabúdania spomienok, by sme si mali uvedomiť, že niekedy je to nevyhnutné, aby sme zabudli informácie, ktoré už nepotrebujeme alebo nie sú aktuálne. Ak by sme postupne nezabúdali, mali by sme mysle preplnené informáciami, ktoré už pre nás nie sú dôležité. Pamäť akoby predpokladala, že informáciu, ktorú málo používame, nebudeme potrebovať ani v budúcnosti. Preto má adaptívnu funkciu.

 

  Rovnaké je to  aj v prípade roztržitosti. Môže to byť iritujúce, ale ešte horšie by to bolo keby sme si pamätali všetko. Tak to bolo v prípade Shereshevskiiho, ktorého prípadom sa zaoberal Lurija. Pamätal si každý detail bez ohľadu na to, či to bolo potrebné alebo nie, a to mu bránilo, aby mohol informácie generalizovať a rozmýšľať abstraktnejšie. Blokovanie má tiež adaptívne črty. Zvyčajne máme zablokované informácie, ktoré sme v poslednom čase nepoužívali a teda by sme mohli predpokladať, že ich čoskoro ani nepoužijeme. Blokovanie teda zabezpečuje hladký a efektívny chod pamäte, aj keď sa cenu nepríjemných pocitov, keď si na niečo nevieme spomenúť.                                                           

 

  Nesprávna atribúcia a sugestibilita sú následkami toho, že si často nepamätáme detaily situácie. To je spôsobené tým, že zvyčajne si ani nepotrebuje pamätať úplne precízne detaily každého zážitku. Skresľovanie je problém, ktorý má za následok, že samy seba vykresľujeme v lepšom svetle. To môže prispievať k nášmu všeobecnému zmyslu spokojnosti. Udržiavanie pozitívnych ilúzii o nás prispieva k psychickej pohode. Perzistencia má tiež  plusy aj mínusy. I keď nám nedovolí zabudnúť na prežité traumy, je pravdepodobne tiež adaptívna, pretože nám umožňuje si pamätať udalosti, ktoré by nás mohli ohroziť.

 

 

Zdroje všetkých častí

 

Ø   Schacter, D.L., Gilbert, D. T., Wegner, D.M.: 2007, Psychology.Worth Publishers.  ISBN 0-7167-5215-8

Ø  Schacter, D.L.:. Sedm hříchů paměti:Jak si pamatujeme a zapomínáme.VydavateľstvoPaseka.ISBN:8071855553

Ø  http://www.psychologytoday.com/articles/200105/the-seven-sins-memory?page=2

 

 

 

SDÍLET

žádný

komentář

7. Perzistencia (Persistence)

datum: 28.11.2012 11:44:29 | autor: .MaxX|IQ|-> | komentáře: 0 | hodnocení: 100% (14 hlasů)

Perzistencia (Persistence)


 

  Umelkyňa Melinda Stickney-Gibson sa zobudila vo svojom byte na pach dymu. Snažila sa zavolať hasičov, ale káble už boli prehorené. Nemala žiadnu inú možnosť úniku ako vyskočiť z okna na treťom poschodí. Celá budova zhorela a ona prišla o všetok majetok aj jej milovaného psa, ale zachránila si holý život. Ten už ale pre ňu nebol rovnaký. Málokedy mohla myslieť na niečo iné ako na oheň a jej maľby, ktoré boli predtým veľmi pestré, sa po nehode sfarbili od odtieňov čiernej, oranžovej a okrovej – farieb ohňa. Napriek tomu, že sa fyzicky zotavila zo zranení, nehodu si ešte dlhé roky živo pamätala. Melindina skúsenosť dobre ilustruje siedmy a najvážnejší hriech pamäti a to perzistencia (zotrvačnosť) niektorých spomienok – dotieravé spomienky na udalosti (zvyčajne nepríjemné nehody), na ktoré by sme radšej  zabudli. Schopnosť okamžite si niečo vybaviť je vo všeobecnosti považované za výhodu, avšak nie v tomto prípade.                        

 

 

  Spomínané nepríjemné neodbytné spomienky sú neželaný následok faktu, že emotívne zážitky si pamätáme živšie ako neemotívne. Jedna línia dôkazov o tomto sú zábleskové spomienky (flashbulb memories), ktoré detailne zaznamenávajú kde a kedy sme sa dozvedeli o šokujúcich novinkách. Prečo sa ale vôbec niečo také deje ? Kľúčovú úlohu v odpovedi mozgu na emocionálne udalosti má malá štruktúra mandľového tvaru amygdala. Jej poškodenie všeobecne nespôsobuje problémy s pamäťou, ale pacienti s poškodenou amygdalou si nepamätajú emocionálne okamihy o nič lepšie ako neemocionálne. Amygdala ovplyvňuje hormonálny systém, ktorý poháňa do vysokých výkonov počas burcujúcich momentov. Uvoľňovanie stresových hormónov adrenalínu a kortizolu mobilizuje mozog aj telo, ale tiež zlepšujú pamäť na zážitky. Pri poškodení amygdaly sa už nevylučujú hormóny, ktoré by zlepšili pamäť.

 

  

 


 

 

 

 

SDÍLET

žádný

komentář

6. Skresľovanie (Bias)

datum: 27.11.2012 14:27:59 | autor: .MaxX|IQ|-> | komentáře: 0 | hodnocení: 98% (20 hlasů)

Skresľovanie (Bias)


 

 

  Problém skresľovania spočíva v skresľujúcich vplyvoch súčasných poznatkov a pocitov na spomienky z minulosti. Niekedy to, čo si ľudia pamätajú o niečom z minulosti vypovedá menej o tom, čo sa skutočne stalo, než o tom, čo si myslia, cítia alebo čomu veria v súčasnosti. Skresľovanie môže ovplyvniť naše spomienky tromi spôsobmi:

 

   

 

 6.1 Zhodnosť (Consistency bias)

    Viacero výskumníkov opísalo konzistentné skresľovanie, pri ktorom ľudia rekonštruujú minulosť, aby zodpovedala súčasnosti. V štúdii v roku 1973 mali ľudia napríklad ohodnotiť ich postoje na rôzne kontroverzné sociálne problémy, napríklad zlegalizovanie marihuany, pomoc menšinám, či práva žien. V roku 1982 mali znovu ohodnotiť postoje na tieto problémy, ale mali aj odhadnúť, aké boli ich postoje ešte v roku 1973. Zistilo sa, že ich spomienky na to, v čo verili v roku 1973 viac zodpovedalo tomu, v čo verili v roku 1982 než tomu, ako to skutočne bolo. Rovnako tomu bolo aj pri romantických vzťahoch. Páry mali ohodnotiť seba, partnera a vzťah na začiatku ich vzťahu. To isté mali zopakovať po dvoch mesiacoch, ale mali si vybaviť aj ich prvé hodnotenia. Vo vzťahoch, ktoré sa až tak nevydarili, partneri odhadovali svoje prvé hodnotenie negatívnejšie a pri vzťahoch, ktoré mali po dvoch mesiacoch hlbší vzťah, hodnotili aj začiatok pozitívnejšie.

 

 

 6.2 Zmena (Change bias)

    Tak ako niekedy zveličujeme podobnosť medzi minulosťou a súčasnosťou, niekedy zveličujeme aj rozdiely medzi tým, čo si myslíme a cítime a tým, čo sme cítili a čomu sme verili predtým. Napríklad radi by sme verili, že naše romantické vzťahy sú s časom silnejšie.  V štúdii zameranej práve na toto, boli páry vyzvané, aby raz za rok počas 4 rokov ohodnotili kvalitu ich vzťahu v súčasnosti a aj v minulosti. Páry, ktoré spolu počas týchto 4 rokov zostali spolu, tvrdili, že sila ich lásky vzrástla od posledného hodnotenia. Avšak skutočné hodnotenia v danom čase neukázali žiadne zvýšenie. Objektívne sa páry teda neľúbili viac „dnes ako včera“, i keď zo subjektívnej perspektívy ich pamäti to tak bolo.

 

 

 6.3 Egocentrické skresľovanie (Egocentric bias)

   Niekedy zveličujeme zmenu medzi minulosťou a prítomnosťou preto, aby sme vyzerali lepšie v retrospektíve. Napríklad študenti si pamätajú, že boli nervóznejší pred testom ako skutočne v danej chvíli vraveli, že sú; rovnako aj darcovia krvi tvrdia, že boli nervóznejší z darovania krvi ako naozaj boli. V oboch prípadoch sa spomienky sfarbili tak, aby to vyzeralo, že ľudia sa správali odvážnejšie ako to bolo naozaj.

 

 

 

SDÍLET

1

komentář

5. Sugestibilita (Suggestibility)

datum: 26.11.2012 12:13:44 | autor: .MaxX|IQ|-> | komentáře: 1 | hodnocení: 94% (21 hlasů)

Sugestibilita (Suggestibility)


 

  V roku 1992 v Amsterdame narazilo nákladné lietadlo do obytnej budovy. Správy o tejto udalosti boli niekoľko dní v televízii aj v novinách. Psychológovia sa potom pýtali študentov, či videli v televízii záznam toho momentu, keď lietadlo nabúralo do budovy. 55% odpovedalo, že áno a dokázali opísať aj detaily ako napríklad rýchlosť lietadla, uhol, pod akým lietadlo letelo pri náraze alebo čo sa stalo s trupom lietadla hneď po kolízii. Nič zvláštne by na tom nebolo, až na jednu vec. Že v skutočnosti neexistoval žiadny záznam okamihu nárazu. Výskumníci sa opýtali sugestívnu otázku, ktorá naznačovala, že takýto záznam existuje. Študenti mohli vidieť, ako to vyzeralo po náraze a mohli si predstaviť a rozprávať sa o tom, ako asi vyzeral náraz, a potom to nesprávne pripísali záznamu, ktorý nikdy nevideli. Sugestibilita je teda tendencia začleňovať zavádzajúce informácie z vonkajších zdrojov do našich vlastných spomienok. Sugestibilita úzko súvisí s nesprávnymi atribúciami, avšak pri nich nie je potrebná sugescia.                                                                                   

 

 

  Ako odpoveď na sugesciu si dokážeme dokonca vytvoriť aj falošné spomienky, a to z podobných dôvodov ako dochádza aj k nesprávnym atribúciam. V našej pamäti neskladujeme všetky detaily našich zážitkov, čo nás robí náchylných na akceptovanie sugescií o tom, čo sa mohlo stať. Niekedy si dokonca vytvoríme celé falošné spomienky, napríklad v jednej štúdii sa študentov pýtali, či si pamätajú na svadbu, na ktorej boli ako 5-roční a pritom ako sa naháňali s inými deťmi, narazili do stola a vyliali misu s punčom na rodičov nevesty (v skutočnosti sa nič také nestalo). Študenti nemali na túto udalosť žiadne spomienky, ale s ďalším otázkami ju začalo postupne opisovať približne 20-40% participantov.        

 

 

  Okolo rokov 1980-1990 sa často používala pri psychoterapii sugescia a mnoho pacientov si spomenulo napríklad na to, že boli v detstve zneužívaní. Ale mnoho významných výskumníkov pochybovalo o pravdivosti týchto spomienok a zdôrazňovali, že ľudská pamäť je náchylná na sugesciu a skresľovanie. Iní sa ale pýtali, či by bolo možné si vytvoriť falošnú spomienku na niečo také traumatické ako je sexuálne zneužívanie. Len málo takýchto spomienok sa nakoniec ukázalo byť pravdivými. V týchto prípadoch, keď pravdivé boli, obete o zneužívaní nerozmýšľali, až kým im ho niečo nepripomenulo. Koncom roku 1990 sa vyskytovalo čoraz menej takýchto prípadov, a bolo to tak možno aj preto, že niektorí terapeuti, ktorí používali sugesciu, to prestali robiť.

 

 

SDÍLET

1

komentář

4. Nesprávne atribúcie (Memory misattribution)

datum: 25.11.2012 16:39:43 | autor: .MaxX|IQ|-> | komentáře: 1 | hodnocení: 94% (18 hlasů)

Nesprávne atribúcie (Memory misattribution) 

 


 

 

  Po bombardovaní budovy v Oklahoma City v roku 1995, polícia začala pátrať po dvoch podozrivých, ktorých nazvala John Doe 1 a John Doe 2. John Doe bol čoskoro nájdený a odsúdený na smrť. Predpokladalo sa, že John Doe 2 bol s ním v obchode, kde si prenajali dodávku 2 dni pre bombardovaním, avšak John Doe 2 sa nikdy nenašiel. Zistilo sa, že bol produktom pamäte predavača v spomínanom obchode. Jeho popis ale perfektne sedel na muža, ktorý tam bol o deň skôr. Tento predavač si teda pomýlil spomienky na mužov, ktorých stretol na tom istom mieste v rôzne dni. Takýto jav nazývame ako nesprávne atribúcie (zámena) (memory misattribution) – teda pripísanie spomienky nesprávnemu zdroju.                  

 

 

  Takáto chyba je častá u očitých svedkov. Napríklad výskumník zaoberajúci sa pamäťou Donald Thomson bol obvinený zo znásilnenia na základe detailného popisu jeho tváre, ale neskôr bol zbavený obvinenia, keďže mal alibi – v tom čase dával interview v priamom prenose. Obeť tento rozhovor pozerala tesne predtým ako bola napadnutá a tak nesprávne pripísala Thomsonovu tvár útočníkovi.                                                                             

 

  Zdrojová spomienka (source memory) nám hovorí kde, kedy a ako sme nadobudli informáciu. Pri nesprávnom rozpoznaní zdroja spomienky sa môže teda stať, že spoznáme človeka, ktorého sme už videli, len nevieme kde alebo kedy to bolo. Tento jav môže byť aj príčinou déja vu zážitkov, pri ktorých mávame pocit, že sme danú situáciu už zažili, ale nevieme si vybaviť žiadne detaily. Súčasná situácia, ktorá sa podobá minulej môže vyvolať pocit známosti, čo si vysvetľujeme tak, že sme už boli v takej istej situácii. Falošné rozpoznávanie je tiež typom nesprávnych atribúcii. Ide o pocit známosti pri niečom, s čím sme sa ešte nestretli. Môžeme sa snažiť takéto falošné rozpoznania odhaliť tým, že si ku všetkému, čo sa nám zdá byť známe, vybavíme konkrétne spomienky.

 

SDÍLET

žádný

komentář

3. Blokovanie (Blocking)

datum: 24.11.2012 16:34:58 | autor: .MaxX|IQ|-> | komentáře: 0 | hodnocení: 92% (18 hlasů)

Blokovanie (Blocking)


 

  Každý z nás pozná ten pocit, keď niečo vie, ale v danej chvíli si na to nevie spomenúť. Hovoríme, že „to  máme na jazyku“. Tomu sa vraví blokovanie – je to zlyhanie pri vybavovaní informácie, napriek tomu, že sa o to pokúšame. Táto informácia ale je uložená v pamäti, nestratila sa. Avšak my sa stále neúspešne snažíme si spomenúť, čo je dosť frustrujúce. Ako môžeme vedieť, že niečo vieme, ale pritom nevedieť, čo to je ? Najčastejším spôsobom blokovania je práve to, keď máme „niečo na jazyku“ (tip-of-the-tongue-experience), čo je vlastne dočasná neschopnosť si vybaviť informáciu, ktorá je uložená v pamäti, a je sprevádzaná pocitom, že si to už každú chvíľu vybavíme. V tomto stave vieme niečo o hľadanej položke, napríklad význam slova, prípadne často aj počet slabík či prvé písmeno slova.     

 

  Tento jav je častý aj pri menách ľudí a miest. Je to možné odôvodniť tým, že majú slabé spojenia s tým, čo o danom človeku alebo mieste vieme. Napríklad ak o niekom počujeme, že sa volá Kováč, nedozvieme sa z toho o ňom nič. Ale ak počujeme, že pracuje ako kováč, tak to nám už povie aspoň niečo. Pre lepšiu ilustráciu, výskumníci ukázali probandom obrázky známych kreslených postavičiek, z ktorých niektoré mali popisné mená (napr. Snow White - Snehulienka, Scrooge – držgroš)a iné nie (Pinokio, Aladin). Napriek tomu, že obe skupiny mien boli približne rovnako známe probandom, častejšie sa blokovanie vyskytlo u mien z druhej skupiny.

 

  Blokovanie je síce frustrujúce, no nie je zvyčajne až také časté. Najviac sa s ním stretávame u ľudí vo veku okolo 60-70 rokov a u ľudí, ktorý utrpeli nejaké zranenie mozgu (v ľavom temporálnom laloku na povrchu mozgovej kôry, často ako následok mŕtvice). 

 

 

 

 

SDÍLET

BlogyProfil blogu
* Založen: 7.6.2012 11:16:15
* BlogRank: 1,18
* Přístupů: 16 140
* RSS: RSS zdroj
Redakce blogu

REDAKCE BLOGU

Celkem redaktorů: 1
Flash hry

KATEGORIE

Kategorie článků
Toplist